Ako chudera Snehulienka v desivom lese alebo skoro som si zbieral zuby po zemi z tej facky v Dome umenia 9.8.2012
Keď vám na izbe smrdí váš opitý spolubývajúci a vám sa nechce ešte spať, lebo ste si duchaprítomne dali k súmraku zopár káv, lebo vám z nevysvetliteľných dôvodov strašne chutí, aj keď bola hriešne lacná, rozhodonete sa oprášiť svoj noblesný osvietenecký blog o umení a napíšete zas a znova, načo ste,čo sa týka umenia, vo vašej milovanej BA-city natrafili…
Pravda je taká, že mi materiál z výstav, ktoré som posledné dni navštívil pekne spinal v NB už niekoľko dní, no z istých dôvodov, ktoré, verte mi, že nechcete poznať, mi ďalší letopis Narnie bránili spísať…
Neviem… proste oničom…
… asi taký mám z toho všetkého pocit… je síce pravda, že na tom posledné dni nie som veľmi dobre a tak nečudo, že sa neidem pokockovať z nejakých „umení“, ktoré majú štítok „umenie“ len preto, lebo sa nachádzajú v galérii, ale neviem… proste nič moc.
XXI. Salón v Dome umenia…
… fakt neviem (už som asi prekročil únosný počet použitia slova „neviem“)… keby som napísal, čo a ako, dostal by sa na svet jeden z mojich najvulgárnejších článkov vôbec… Keďže ešte nie som šťastným majiteľom protiatómoveho bunkra, bude celkom zmysluplné, ak pomlčím, preložím si ruky a začnem sa upokojovať tým, že svet je predsa veľký a že si tu všetci máme právo robiť to čo chceme a to čomu sami veríme, pokiaľ neohrozujeme existenciu druhých ľudí a to, koľko ľudí naša tvorba osloví, necháme na svetlú budúcnosť ovenčenú dlhoočakávaným stretnutím sa s mimozemskou civilizáciou, ktorá nás konečne chytí za ramená a poriadne nami potrasie, že „omg, uvedomte sa, pozemšťania!“
Nevravím, že sa tam nemáte ísť pozrieť… práve naopak, viem si predstaviť skupinu civilizácie, ktorej sa dotýčné veci môžu pozdávať a možno budú ochotní aj niečo odtiaľ odkúpiť, či nebodaj ukradnúť ( čo inak myslím, že nie je až tak sci-fi nápad)… no čisto subjektívne, čo sa týka mňa – jedna z najhorších výstav, aké si tam kedy pamätám… a je síce pravda, že moja pamäť síce nesiaha k 1956, ale predsa…
… neviem, môžem sa premáhať ako chcem, ale mňa veľmi opreté hrable, spermia derúca sa k vajíčku s názvom, že Zrod, či také niečo, žlté fľaky na žltom obraze, maľba zápalkovej krabičky alla „pome-vykradnúť-Warhola“, či vtipný polystyrén s kresťanskou tématikou fakt neoslovuje… ak vás hej, nech sa páči, obhrabkávajte si svoje políčko… ja mám svoje a je radikálne iné ako to, čo momentálne v Dome umenia doslova „kvitne„.
Ja neviem, ale to si tí ľudia absolútne neuvedomujú to, že je tá výstava strašný bordel typu kôň-plastové okná-meteorit? Alebo to akože má byť tak „rôznorodé“ náročky? Asi má… veď je to „salón“… no dobre no…
Neviem (zase)… na svete je tak strašne veľa geniálnych vecí… ja som 99% dní celých svojich dlhočižných 22 rokov vyextázovaný 16 hodín denne, fakt neklamem… čo všetko každým dňom objavujem… maľbu, filmy, hudbu, divadlo, mestá, ľudí, paradoxných spolubývajúcich… doslova revem ako malé decko z niektorých ultimate piece of art-ov, idem sa roztrhať z toho, že aj ja chcem taký ultimate art urobiť a že hneď po ňom ma môžu odviesť do krematória a všetko bude dobré, ako vraví Rowlingová… a potom v takom nadržanom stave idem do Domu umenia a zbieram si po zemi zuby z tej facky, čo utŕžim rovno pri vchode… prechádzam sa zdesene temer ako chudera Snehulienka desivým lesom a je mi do plaču, keď vidím, čo doma máme…
A nemôžem si odpustiť… za úplne ultimate fail považujem, keď si niekto na svoje „piece“ dá pečiatku ala obecný úrad… už tam chýbala len veľkosť topánky, či podprsenky… choďte tam, uvidíte a pochopíte… teda možno nie, ako ja…
Všetko ale stratené nie je, i keď sa koniec sveta a môj odchod z územia Slovenskej republiky závratne blíži… v BA sú momentálne aj iné výstavy… o nich až nabudúce… o 5 hodín vstávam…
Adioz… MAROSBARAN
PS: I miss my Spanish people…
PS2: FOTO – http://marosbaran.blogspot.com/b/post-preview?token=hcAzCjkBAAA.KHyJA-AHG0gk4FYCCdROoQ.7naIZBtF90dAIBGaQd5GhQ&postId=2448477013788712380&type=POST