Niekedy ste jednoducho vďační,
všetko okolo je tak ako má byť.
Keď po zážitkoch lačný,
utrhnete svoju niť,
dobré ostáva, čokoľvek sa stane,
priateľov za sebou nechávate …
Čas, keď odkladáte všetky zbrane
tu, teraz.
Keď na stene už nič nevisí,
priateľov poslednýkrát ste objali,
váš život od jedného závisí,
aby ťažobu démoni z vás sňali.
Modrý kôň, striebro
strecha, sever, nest…
opúšťanie nechtiac.
A či takým budem naďalej?
Nemyslím…
Nikdy viac.