Založ si blog

Cvernovka, ľúb(te) sa a množ(te) sa, Slováci, nakopte sa do zadkov alebo DDW v Eindhovene 21. 10. 2012

Rituálna sviečka horí, konečne statočne oholený, nechcená hodina fínštiny (môj spolubývajuci skajpuje) je v plnom prúde a ja sa vám, necítiac si nohy, s Hannibalom Lecterom v ušiach zas a znova prihováram.

Je to dosť šokujúce, že som po včerajšej alkoholickej sešn s novým fínskym návštevníkom nášho sídla vstal ráno o 7:30… ľudia, ak ste ešte neskúsili “SALMIAKKI“, rýchlo tak urobte… je to fínsky alkohol (my sme mali 101% fínsky produkt – ešte s rosou z letiska z Helsiniek), ktorý má 32% alkoholu a je taký ako parfum Lady Gagy (kto vie, či sa neinšpirovala…) – kompletne čierny – ale na odev sme ho vylievať neskúšali, či nezanecháva fľaky… chutí však luxusne (ako hašlerky ale tak divne trochu…) a nebolí ho po ňom na druhý deň hlava aj keď ho miešate s pivom a vínom (bielym aj červeným, lacným, nič dolcegabanna).

 

Tak “skoro” ráno som vstal kvôli tomu, lebo deň dozadu sa v Holandsku začal DUTCH DESIGN WEEK (Oct. 20 – Oct. 28, 2012). 15 € od mesta Utrecht, kde momentálne sídlim, v meste Eindhoven.

 

V škole mi ľudia vraveli, že je to tak trochu udalosť roka, ak sa aspoň trochu zaujímate o niečo čo ma čosi spoločné s dizajnom – od odevného dizajnu, produkt až k architektúre a znovu s5 a očividne to asi aj trochu pravda je, keďže som v meste čistou náhodou dokonca stretol aj svojho kamaráta z Francúzska (do Eindhovenu došiel len kvôli DDW), ktorého som 2 roky a zopár dní nevidel. Celé mesto je veje vlajkami DDW a vy rozmýšľate, že by to bolo dosť zaujímave, kebyže si predstavíte vlajky pirátske… (tých vlajok je až trochu veľa)

 

Z Utrechtu je to do Eindhovenu nejakých 30 – 40 minút, z BA asi 13 hodín… hneď ako vystúpite z vlaku von, všade na vás kričí DDW, takže je prakticky nemožné dizajn v týchto dňoch v Eindhovene ignorovať, jedine, že máte vážne problémy so zrakom…

 

Vide Cor Meum

 

No… neviem, či má nejaký zmysel opisovať teraz všetko, čo som tam videl… asi ani veľmi nie… sám mám z toho plnú hlavu, lebo som prakticky behal z jedného miesta na druhý… moje strašné orientačné zmysly ma nesklamali a jasné, že som sa hneď na začiatku stratilpotom ma zachránila len mapa, i keď aj keď aj tak, nič moc…

 

Hoďte si do googlu, Eindhoven DDW je dosť pravdepodobné, že vám vyskočí mapka s desiatkami červených bodiek… pozerám na číslo na mape – najvyššie je 83 ak dobre pozerám… zakasal som sa, odpľul si a hor sa na DDW…

 

Mesto ako také nie je nič extra… je v pohode, ale Madrid to pre mňa nie je… ľudia sú dosť chladní, ale keď sa niečo spýtate – v mojom prípade s 99% pravdepodobnosťou – na cestu – vždy vám odpovedia a niektorí sa aj usmejú :). Všade sa dostanete (viac menej) na pešo aj keď bicykel vždy poteší… ako v Utrechte, aj tu majú bicykle aj mačky..

Niektoré z bodiek  označujú len miesto, kde môžete vidieť niečo zaujímavé vo výklade (napr. ako vyzerá sako, ktoré “vyzerá fakt ako expresívna skica), iné bodky vám však zaberú aj pol hodinu… Fanúšici Pána Prsteňov sa možno potešia, že sa môžu najesť v reštaurácii s názvom SMEAGOL. Ja som sa tešil z kostola Catharinakerk – asi prvý kostol, čo som v Holandsku navštívil, čo stál zato… ma krásnu výzdobu, zvláštne vitráže na hranici infantility a moderného umenia, “stealme” orgán a stredoveké lebky vo vitrínach (pozdravujem rímskokatolícku cirkev, ktorej vadí plastinácia v Inchebe), určite zosnulí “našli pokoj”… tak ako zasklenené mŕtvoly hneď pred vchodom kostola, aby to nebolo málo aj detské mŕtvolky, ktoré by Hirst ihneď využil na “For Heaven s Sake 2“…

 

Trochu niekedy nerozumiem mentalite “kostolov” v Holandsku, ale tomu venujem niekedy špeciálny článok… a pripravujem malý film…

 

Po nejakom blúdení som sa zrazu ocitol v budove podobnej Cvernovke, kde Holanďania vystavovali v podstate všetko – od film-designu až po rukavica-dizajnu… boli tam aj zaujímavé kúsky zo slávnej (čo sa týka módy) školy v Arhneme… veľmi rýchlo ma sprdli aby som tam všetko nefotil… 🙂

 

Rozmýšľam ako opísať ich dizajn… derie sa mi na končeky prstov slovo “chadný”… “technický”… “inovatívny”… zaujímavé je, že všade, kde som bol, vždy je tam akoby jednotný názor, čo sa dizajnu týka… neviem to veľmi pomenovať… na to by bol potrebný nejaký kunst/dizajnhistorik… na čokoľvek sa pozeráte – od zapaľovača po vložky… všetko je chladné… akoby tak prešpekulované a tak skonceptované, že na produkte fyzikcy vidíte námrazu… a ďalšia dôležitá vec – syndróm – “1 nápad – 1 vec”. Nikdy dizajn nebarokizujú… niektoré kúsky sú tak odbarokizované, až vám prídu hlúpe… naozaj. Ale stále dávajú zmysel a aj keď plnia iba jednu jedinú, zo sto miliónov ľudských potrieb, vždy máte z veci pocit, že “je hodná existencie na tomto svete”.

 

Vždy je to “1 nápad” – a zmaterializovaný, tak technicky dokonale, ako sa len dá… neviem, či niekto rozumie, čo tu teraz píšem, ale mňa takáto dizajnérska mentalita fascinuje a nudí zároveň… a to je veľmi zvláštna kombinácia…

 

Zaujímavé je aj to, že nerobia rozdiely medzi dizajnom “úletom” (šaty z bárbin, kde sú bárbiny pospájané pozviazovanými vlasmi” alebo šaty z vložiek, ktorých prítomnosť si uvedomíte až po minúte pozorovania) s dizajnom “siriousasmuchaspossible” (nositeľná móda, sadateľné sedačky či húpateľná hojdačka).

 

A takáto mentalita je aj vo výbere miest – zatiaľčo Schellenfabriken akoby Cvernovke z okna vypadla, kdežto Stadhuis je trochu luxusnejšia verzia Domu umenia…dizajn je všade – od kutíc pre metly po luxusné bary – všade je prístup, skoro všade zadarmo.

Stadhuis bolo veľmi zaujímavé miesto – nieslo výhercov Dutch Design Awards 2012, medzi inými aj moju vedúcu odevného dizajnu na HKU – Conny Groenewegen (http://www.connygroenewegen.nl/), ktorá vyhrala minulý rok dosť prestížnu cenu a zopár eur k tomu… Je to zaujímavá mozaika dizajnérov, ktorá sa určite oplatí vidieť… taktiež napr. taký web SNG, nech odpočíva v pokoji by sa mohol poučiť od Lesley Moore, ktorý/á (?) urobila dizajn webu Centraal Museum v Utrechte, ktorý je inak dosť fajn…(http://centraalmuseum.nl/)

 

Po ďalších blúdeniach som sa dostal asi k jednému z hightlightov DDW – Graduation Show 2012 (Eindhoven Design Academy (1947)). De Witte Dame, ako budovu nesúcu ťarchu študentov (dnes tam už stihlo aj horieť…), volajú mala síce 5€ vstupné, no bol tam najväčší rad, aký som na celom DDW videl… a keď som vošiel dnu, trochu som aj pochopil prečo… Graduation Show 2012 je niečo ako Prieskum VŠVU, len s rozdielom, že vystavujú len tí, čo práve školu opúšťajú (viď slovo “graduation”)… Zaujímavé ani nebolo to, čo tam všetko bolo…EDA je design academy… a hlavne produkt designu… ja ako, až taký horlivý obdivovateľ produktu nie som, priznám sa, že som až tak na zadok nepadol – ono neide ani o to, že som nepadol na zadok, skôr ma produkt ako taký až tak strašne nezaujíma… vygooglil som si však nejaké veci o tej škole a našiel som také, že “best design academy in the world” (wikipedia) alebo…

 

“Murray Moss, owner of the Moss gallery and store in Manhattan, called the academy “without question, currently the best design academy in the world”” (wiki tiež…)

 

Či najlepšou školou na design je alebo nie je, to nehodlám riešiť… ani to v podstate nie je podstatné, teda… skôr by som podčiarkol inú skutočnosť – TÍ ĽUDIA SA FAKT ZAUJÍMAJÚ, ČO TAM TÍ ŠTUDENTI ROBIA!!! Jasné, že narážam na VŠVU… ak ste niekedy boli na prieskumoch na VŠVU… možno ste si všimli, že škola je 3 dni viac-menej naozaj plná, no ako zainteresovaný človek z prvého radu študentského divadelného rázu viem, že ľudia prídu, ale ich postoj nie je na žiadnej hranici šialeného záujmu – ľudia sa prídu pozrieť, prejsť sa, ponaťahovať nohy, najesť sa v jedálni, pozdraviť kamarátov, ale málokedy sa naozaj zaujímajú, kdežto v EDA som skoro hľadal sánku na zemi, keď som počúval ako vášnivo vie babka, čo ledva stojí na nohách a podopiera sa 4roma barlami, diskutuje s mladým dizajnérom, ktorý jej vysvetľuje, ako sa dá rev leva previesť do dizajnu pomocou kódovacieho prepisu a rezania laserom…

 

Na výstave bolo zopár nezmyselností (v mojich očiach) – performer žobrák s deravým plastovým pohárikom… ale “dobrý” dizajn prevalcoval… najlepšie vidieť… napíšem len krátky zoznam – koberec, ktorý vyzerá ako hromada “živých” kameňov ale pritom je fakt príjemný na dotyk a chôdzu, perspektívna lavička, z ktorej vás rozbolí hlava, záves z pozošívaných vysušených ruží, urob potlač kladivom a živými kvetmi, budova s perím, v ktorej vždy viete, či vonku fúka alebo nie, textilný dizajn vytvorený pigmentom na vlhkej látke a fénom (strašne efektné a poetické), či dom, ktorý “cíti” a vie meniť tučnotu stien či zober drevo z lesa a zameň ho za kovové tyče v bicykli či lampe…

 

Neviem, či to viem veľmi dobre ohodnotiť, ale Graduation Show 2012 nemala až tak ďaleko od Prieskumov VŠVU… naozaj… podľa mňa sa nemáme až tak veľmi za čo hanbiť… skôr nám chýba záujem, fantázia a fascinácia nad niečím iným ako nad idiotmi, ktorí sa vytŕčajú v našich obľúbených reality show, ktoré sú od reality tak ďaleko ako človek, čo skočil z vesmíru minulý týždeň, či kedy to bolo…

 

Edukácia národa nám chýba… doma máme toho naozaj dosť… len nie s tak vymakanými technologickými hračkami…

 

Kebyže sa Cvernovka (kt. len pár dní dozadu zase statočne poslúžila módnej prehliadke (4tej autorskej) Lenke Sršňovej a jej bande architektov, namnoží, nebúra ale rozširuje, kebyže vieme využiť priestory, ktoré sa v BA nevyužívajú, skĺbiť ich s inovatívnym dizajnom a super clever a pritom sexy zlúčením ošarpaných stien a sklenených tabúľ zábradia, nemyslím si, že by sme mali od Design Weeku v Eindhovene už o pár rokov, až tak ďaleko… naozaj si to myslím, aj keď je dosť možné, že zopár ľudí machne rukou a povie mi “choď spať”… viem, že sa to ľahko hovorí, ťažko realizuje… ale deje sa to.

 

Spať o chvíľu naozaj pôjdem… neviem, či pravdu mám alebo nie… celý deň som behal hore dole… mám toľko dizajnu v hlave, že ani neviem, či mi z nej niečo momentálne nevyteká a mozog to nie je…

 

Možno som len nadšený amatér… ale vždy lepšie ako znudený profesionál...

 

Nehanbím sa zato, že som celý natešený hľadel na 3D tlačiarne, ktoré tlačili hneď pred mojimi očami (prvýkrát som to videl naživo… je to fascinujúce… bez pochybností sú 3D tlačiarne hudbou aj filmom budúcnosti)… vytešoval som sa ako malé decko z inštalácie, ktorá ukazovala, ako sa plastový pohár dá rozdrviť a recyklovať na polyment, z ktorého sa dá následne tlačiť… už si predstavujem ako na festivaloch otvárajú stánky a robia súťaže, že kto viac pohárov vyzbiera, vytlačí si sánku pre svoju bezzubú babičku zdarma… Som nadšený zo širokánskej škály dizajnu, čo som mal možnosť dnes vidieť – od ortodoxne konceptuálneho dizajnu, ktorému som nepochopil aj keď som si k nemu sadol až po superdekoračné svietidlá, stvorené na nič iné, len na to aby “boli pekné”. Eindhoven akceptuje obe extrémy a to sa mi na tom páči a považujem to za správne.

 

My Slováci sa musíme nakopať do zadkov, aby sme sa odlepili od idiotizujúcich TV, máme tu toľko zaujímavých vecí, ktorými sa dá zaoberať. Osobne verím, že v nasledujúcich rokoch, pokiaľ ten koniec sveta naozaj nenastane, čo nastane, bude zmena mentality občanov Slovenskej republiky. BLAF s tým už sám niečo robí, i keď stále dosť kostrbato… Rodí sa nám SLOVAK FASHION COUNCILVŠVU stále zvyšuje svoju úroveň viac a viac… maliari nám vystavujú vonku a nie je to už nič sci-fi (pozdravujem Andreja Dúbravského :D)… ja sa to snažím svojou spoluprácou s divadlom elledanse – s projektom TO BY SOM AJ JA SPRAVIL… A LEPŠIE! Ak dožijem, snáď bude v máji tretí ročník… neviem ako vy, ale ja mám pocit, že ľad sa láme a čoskoro budeme ako v Dobe ľadovej 3, brázdiť moria a oceány ľadovým korábom… verím, že to tak bude a že stále viac a viac ľudí bude objaví “čaro umenia/dizajnu” a uvedomí si, že ho MÁME AJ DOMA.

 

A tak spoločne zopnime ruky a prajme našej Cvernovke bohatý sexuálny život, nech sa ľúbi a množí, tak ako naše mysle, nech sa napĺňajú radšej Magikou Fantastikou, Prerušenou piesňou, 175tou aukciou v Soge či BLAFom ako xxx, yyy a zzz.

 

Amen

MAROSBARAN

 

PS: Všimol si niekto, že OSTčka –  Hannibal (2001) a Dark Knight Rises (2012) majú toho strašne veľa spoločného?

PS2: foto – mam plny blogspot… musim nejako poriesit, potom bude foto…

 

 

 

Posledný deň Japonska

29.06.2016

Ak vás zaujíma japonská kultúra, odevný design a ste v Prahe, galéria Kvalitář na Senovážnom námestí je miesto, kde by ste mali určite zavítať. Sme traja. Diplomanti Ateliéru designu odevu viac »

Evolúcia génia Muchy

25.05.2016

Mal som to vo svojom "to-do-liste" už veľmi dlho, no až teraz nato prišiel čas - kanadský filmový génius David Cronenberg je v Prahe už od februára, takže je dosť veľká šanca, že o výstave viac »

XIII CARD – 8 odpovedí

15.02.2016

Pri príležitosti dnešnej premiéry filmu mojej tretej fashion performance XIII CARD som oslovil fotografov a priateľov, ktorí odfotili čokoľvek zo show, aby vybrali jednu fotku, ktorá pre nich viac »

robotníci

Ekonomika sa prehrieva. Investícií pribúda a fabrikám chýbajú ľudia

18.11.2017 07:00

Slovenskej ekonomike sa darí až príliš. Podniky začínajú narážať na možnosti, ktoré im krajina dáva, pracovné miesta ostávajú neobsadené.

pocasie, jesen, listie, dieta,

Zima je tu, bude mráz aj sneh

18.11.2017 06:00

Slnečné dni si dávajú pauzu spolu s pracovným týždňom, strieda ich viac oblakov, vietor, pridajú sa zrážky i snehové vločky.

Šéf Toyoty: Elektromobily nie sú pripravené pre masovú výrobu

17.11.2017 22:35

Šéf Toyoty Takeši Učijamada nepovažuje amerického priekopníka vo výrobe elektrických vozidiel Tesla za vzor hodný kopírovania.

John F. Kennedy, Jacqueline Kennedy

Zverejnili ďalších 10 744 materiálov súvisiacich s atentátom na prezidenta Kennedyho

17.11.2017 21:02

Americký národný archív informoval, že 8 336 materiálov zverejňujú úplne a 2 408 čiastočne, pričom 144 sa dostane na verejnosť úplne po prvý raz.

MAROSBARAN

Píšem lebo chcem.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 84
Celková čítanosť: 116798x
Priemerná čítanosť článkov: 1390x

Autor blogu

Kategórie