MAROSBARAN

ČO MA ZAUJALO V PRVOM DNI LETNÉHO PRIESKUMU VŠVU alebo ČO VŠETKO BY SOM UKRADOL

Dnes – 1.6.2012 sa budova – teda budovy – máme predstavte si, že až tri – zmenili na najväčšie galérie v meste – konkrétne v Bratislave.

Pre ľudí, čo nevedia, čo je to prieskum – v skratke je to akoby Deň otvorených dverí na VŠVU za účasti všetkých semestrálnych prác, ktoré sa za daný semester stihli urobiť. Návštevníci môžu (ZADARMO!!!) v každej z troch budov zhliadnuť rôzne druhy umenia alebo veci, ktoré sa na umenie hrajú alebo dokonca ani nehrajú, len tak „sú“ v škole.

Rôznymi druhmi umenia – konkretne mám na mysli:

Hviezdoslavovo námestie 18, Bratislava

maľba
intermédia
architektúra

Drotárska cesta 44, Bratislava

GRAFIKA
ODEVNÝ DIZAJN
produkt dizajn
industrial dizajn
hocičo-dizajn
fotografia
intermédia a multimédia
reštaurovanie
socha
textilná tvorba
úžitkové umenie
vizuálna komunikácia

Koceľova ulica 23, Bratislava

maľba

(určite som niečo zabudol, ale na stránke www.vsvu.sk by ste si mali šecko nájsť… :))

Vec typu „PRIESKUM VŠVU“ je záležitosť hlavne pre milovníkov umenia ale aj pre tých ktorí ho nenávidia – tí si tam určite nájdu unikáty, ktoré znesú pod čiernu zem a ešte im bude aj fajne po tom – akýsi pocit zadosťučinenia… keby niečo, veci sa dajú aj zničiť/ukradnúť ak vás nikto neuvidí… ale nerobte to na ODEVE a ani na GRAFIKE!!! 🙂

… a taktiež je to pre ľudí, ktorí majú tendencie uberať sa smerom trolejbusov 203 a 207 v nasledujúcich rokoch života… alebo ešte 41, či aké číslo – tým nechodím, neviem… aby vedeli, čo ich čaká a neminie ak sa na školu nebodaj dostanú…

Rozlohou sa VŠVU naozaj mení v tieto tri dni na najväčšiu galériu v meste a keď už nič, už len preto sa tam v dané dni oplatí ísť… trochu fantázie a budete mať pocit, že ste v TATE (neplatí o Koceľovej a Hviezdku).

Situácia s umením na území Slovenskej republiky je „nič moc“… a preto občanov vyzývam aby sa premohli a išli trochu vnímať, čo sa na mladej umeleckej scéne deje – je dôležité aby sme o sebe navzájom vedeli – a vy, či už ste gazdinka, ktorá hľadá „pekný fialový obraz do obývačky“ alebo ťažký intelektuál, ktorý hľadá ďalších „osvietených“ ako ste vy, určite si prídete na svoje a z prieskumu si niečo odnesiete a možno to naozaj nebude nič ukradnuté.

O tom, prečo je to s umením tak ako to je budem písať v ďalších článkoch… teraz s5 k prieskumu…

Po svojej náročnej ceste BA-Paris-Porto-Vigo-Porto-Madrid-Bergamo-BA a po opekačke, ktorú organizovala skupinka nadšencov, ktorí založili ultimate prvý školský VŠVU časopis TVOR (G.Gažová) som pochopiteľne ochorel a tak správa o tom, že sa máme dostaviť v piatok o 10:00 na Odev kvôli hodnoteniu ma moc nepotešila…

Vyzbrojený tričkom od grafičky MRudaš a s horúčkou som v tyrkysových gatiach šĺapal na Horu Olymp – Drotársku 44 – hlavný stan VŠVU…

Už v prízemí ma zaujala nová tvorba Cleopatry(-i?) Muchovej, ktorej obrovské obrazy(?)/objekty(?) už pre zmenu neboli vyzbrojené penismi a inými pohlavnými záležitosťami, čo im na počudovanie vôbec neuberalo na kvalite – práve naopak! Cleopatra ja na škole svetoznáma práve svojej úchylke všade strkať pohlavné záležitosti… väčšinou veľmi farebné a veľké… Tentoraz, keď sa človek pozornejšie zadíva, nájde sem tam nejaký ten penis, no už to nie je „nosná idea“ diela… Cleopatrine veci sú žívé, farebné, expresívne a tak trochu 3D, podľa mňa veľmi fajn – pre vás fajn, iba ak máte doma veľa priestoru… do pozornosti by som dal aj Cleopatrin počin v ateliéri Knižnej ilustrácie… chúďa Alica. 😀

Keď vstúpite do 214tky (+okolo), čo jest Ateliér knižnej ilustrácie (D. Kállay), ocitnete sa v KRAJINE ZÁZRAKOV – ľudia z ilustrácie mali za úlohu popasovať sa s dvoma kapitolami úžasne divnej knižky od Lewisa Carrolla. Osobne som ilustráciu na VŠVU nejako strašne nikdy nemusel, ale tento rok sa im myslím, že celkom podaril. Nebudem sa na nič hrať, že som maximálne objektívny a spomeniem Mirku Rudášovú, ktorej ilustrácie majú istý zvláštny druh infantility – v tom najlepšom zmysle slova ako sa dá 🙂 Mirka dokáže pracovať s „technickým grcom“ tak elegantnea plynulo, že keď sa pozriete na výslednú realizovanú knihu, ani sa vám nezdá, že tak krásne dielo môže vzniknúť z ústrižkov, zliepancov a škvŕn. Jej kresebné vstupy sú minimálne, no o to silnejšie.

Z ilustrácie ma zaujalo viac vecí – spomeniem krááááásne ilustrácie M. Mertinka -nikdy som nevidel krajší očný kontakt medzi hadom a myšou ako je možné vidieť na jednej z jeho ilustrácií. Kvety Zuzany Mlynarčíkovej ma zaujali ani neviem čím… jej ilustrácie sa vymykajú zo štandardov ateliéru… či je to dobré alebo zlé, to nikto nevie… ja myslím však, že dobré…

Ak ste si mysleli, že „LINO IS DEAD“, Lukáš Cehľár vás presvedčí o tom, že to nie je pravda – do pozornosti dávam hlavne jeho domček z karát, ktorý by ste mali navštíviť čo najskôr, pretože myslím, že do nedele už stáť nevydrží :).

Zaujímavý prístup k „objektu pre Alicu“ (to bola ďalšia z úloh) mala Kristína Kubáňová, ktorá urobila králičiu noru s vatovým králikom… celá inštalácia vyzerá ako tá taká hračka pre deti, neviem ako s ato volá… dosť fajn a ešte sa to celé aj hýbe!

Meoskop veroniky Holecovej som chcel ukradnúť… choďte sa doň pozrieť a pochopíte… 🙂

Na chodbe smerom k 202 sa stretnete s tvorbou prvákov grafikov… trochu rušivo… no dobre… dosť rušivo pôsobí to, že je to všetko tak nakope – čo je škoda, lebo sú tam niektoré kúsky dosť zaujímavé… vyzerá to tak, že noví prváci sú dosť tradiční… dobré? zlé? neviem.. uvidíme…

U nás – na grafika u pána Jančoviča – 202 – nájdete grafiku klasickú ale aj grafiku, ktorá ani moc grafikou nie je. Tradične zaujme tvorba Jakuba Jenča, ktorej význam a celosvetový zmysel stále nenachádzam, no vždy sa rád pozriem na to, čo robí. Kubo predstavuje presahy svojich „modlitieb“, rôzne objekty a taktiež aj svoj vlastný pracovný stôl, ktorý je sám o sebe „piece of art“. Keď som spomínal kradnutie – myslím, že od Kuba si môžte ukradnúť kúsok modlitieb, ktorých kúsočky sú všade po zemi.

Paulína Mekýšová to tento rok tiež úplne dala, na rozdiel od minulého, kedy sama nebola so svojou prácou spokojná. Netrúfam si opisovať jej prácu – tú treba vidieť – poviem len to, že je to inštalácia na stene pozostávajúca z tradičných grafík a tiel bez hláv v rôznych „nádobách“. Myslím, že viem, o čo tam ide, ale nechcem to ešte písať, lebo som sa s ňou ešte nestihol rozprávať… volá sa to „Umieranie túžob“.

Ja predstavujem svoju vec – „You-Butterfly-Me 2012“ – súbor špeciálne spracovaných zinkových platní, inštalovaných na mojom pracovnom stole. Používam svoju špecifickú techniku, ktorej sa plánujem venovať počas celého štúdia, tak uvidíme, čo ešte urobím… Moja práca je o ubližovaní si navzájom…. more or less.

Pavol Truben urobil technicky v podstate to isté, čo minulý rok, no s iným konceptom… myslím, že lepším ako minulý rok. Jeho kresby zaujmú aj toho, kto sa o danú tématiku nezaujíma a to je fajn.

Na chodbe nájdete moju kresbu (?) „Tribute To The Castrati 2012“ – moju prácu venovanú pamiatke všetkých kastrátov – ľudí, ktorí boli „vyrobení“ pre umenie… a veľkú vec od Mirky Rudášovej.

Absolútne ma zabili prváci sochári, už neviem u koho – všetci urobili zväčšeniny kameňov – ide o banálny nápad, ktorý sa už opakoval 10 000krát, no z istého dôvodu som sa, keď som vkročil dnu, veľmi potešil. Ich kamene sú fest realistické a pôsobivé – ostáva mi len dúfať, že si nájdu nejaký priestor, kde ich budú mocť mať permamentne nainštalované tak spolu ako sú teraz v škole – samotné silu totižto podľa mňa veľmi nemajú.

Obscénnosti moc nemusím, no ľudia, ktorí ich máte radi – u sochárov vo vyšších ročníkov ich nájdete viac než dosť… a už aj hneď aj na chodbe od Emila Maleckého, ktorý sa pohral so ženskými pohlavnými orgánmi…

Prekvapilo ma múzeum A. Štrbovej – Damien Hirst by sa určite potešil… ochrancovia zvierat asi veľmi nie… Koža zo svine, obrátená naruby vyzerá maximálne nechutne, no aj tak v niečom veľmi pôsobivo…

Na poschodí u sochárov vás čaká veľa plaču… nenašiel som ceduľku, neviem kto to robil, skúste nájsť sami.

Bábku zo sochy by som tiež rád ukradol… ale skôr to Múzeum. 🙂

Vedľa na soche vás čaká chudera tanečnica – baletka anorektička (?) vymodelovaná z hliny v životnej veľkosti… za ňou je fotografia… tá je ešte pôsobivejšia… daný umelec by mohol porozmýšľať nad realizáciou sochy v niečom viac trvácnejšom ako je hlina, lebo by z toho mohol byt dosť silný kus…

Školské lavice sú vtipné, ale nechodil by som k nim s ratolesťami, lebo je dosť možné, že v najbližšom období dostanete list zo školy, že vaše dieťa je presvedčené o tom, že je umelcom a že ohrýzava všetko drevené…

Super boli kvádre (?) Dionýza Troskó(-a?) – z prasklín vytŕčalo perie… myslím, že to už ktosi robil, ale aj tak je to podľa mňa super vec.

Truhla s nápisom „I WAS HERE VIKTOR FREŠO“ je úplne brutálna 😀 thumbs up!

Železnej soche som veľmi nepochopil… možno che byť len sochou, nič viac… neviem.

O posteli som počul nejaké dosť nechutné klebety… 🙂 ak je to pravda… tak akože… OMFG!

Veci z Textilného objektu väčšinou maximálne odignorujem – tento rok som sa tam však zdržal – väčšina vecí, čo tam je stojí za minútu zdržania – hlavne čepce Henriety Kurčíkovej a práca K. Bulatnovej, ktorá potvrdzuje to, že VŠVU ľudia majú radi sexuálne tématiky…

Ak pôjdete ďalej chodbou natrafíte na ďalšie grafiky – Zuzana Lexmannová potvrdzuje, že „TRADITIONAL PRINTMAKING IS NOT DEAD“ – veľký posun od minulého prieskumu – prídu si na svoje dinofandovia 🙂

Na keramike ma zaujala práca bez ceduľky – neviem veľmi „co tým chcel umelec povedať“ ale vyzerá to veľmi pôsobivo – akoby telo pod látkou, len je to celé (asi, nedotýkal som sa toho) z keramiky. To by som tiež ukradol.

Váza srdce je pekné… ale obávam sa, že to je celé… pekné… 🙂

Super vyzerá vec Veroniky Vargovej – vydáva to aj zvuk a vyzerá to super aj keď tiež veľmi neviem o čom to je…

Tu by som prerušil – čia je ta ranená levica na chodbe?? máte niekto z toho formu? plzzzzzz, fest by som z toho chcel kópiu… keď som originál videl naživo, skoro som sa …. strašne sa mi to páči… fest sa ozvite sochári, plz…

Šperk sa niesol v dosť smutnej atmosfére kvôli nehode B. Majerníkovej…

Práca Elvíry Golomboši sa mi fest páčila – super práca a keďže som trochu bol aj pri tvorčiom procese, viem aj že je na tom kopec práce. Tiež by som ukradol. Hlavne tú vec s „dvoma vajíčkami“ – sorry, nevedel som to ako nazvať :P.

Textilný dizajnéri prevracali očami a nadávali ako pohani, keď sa dozvedeli tému… teraz to už môže ísť von, že? Ale myslím, že výsledok je dosť v pohode! Ukázali, že sa na VŠVU nevenujeme len pohlavným orgánom, ale že sa vieme chytiť aj tak religióznej témy ako je PLUVIÁL. Takže – prieskum je aj pre kresťanov, netvárte sa! Dosť fail mi prišlo nafotenie pluviálov – na fotkách je 100% mních (či kto), vyzerá v pohode, aj sa dobre tvári aj mu pluviály pristanú, šecko dobre až na tie jeho boty… ale ľuďom z tex. dizajnu to vraj prišlo práveže vtipné, tak posúďte sami. 🙂

A na záver idem vychváliť ľudí z odevného dizajnu – a to menovite Maju Božovič a Lenu Rypákovú, ktorých veci sú absolútne ADORATION… Fashion ľudia, choďte na VŠVU a podporte svojich dizajnérov dorite, veď robia super veci!!!
Gabika Gažová vás prekvapí, čo všetko sa dá urobiť z obyčajnej košele, teda košieľ – pôsobivo vyzerajú najmä fotografie s kráááásnou budúcou modelkou Lenkou Navrátilovou 🙂 – fotky sú hravé, fajn, svieže, letné – presne to, čo potrebujete všetci teraz vidieť! sorry, ale neviem meno fotografa…. ale veď si to tam nájdete.

Aďa Pojezdálová, víťazka minuloročnej Brilance Fashion vám ukáže trochu bieleho sado-maso – i keď podľa nej to žiadne sado-maso nie je, posúďte sami 🙂 je to super ušité! Aďa rocks!!!

Mám tam veci aj ja – saká, ale o tých veľmi básniť nebudem, lebo sú fest zle nainštalované a tak z nich nie je vidno prakticky nič, čo som na nich robil… lepšie ak si v kope portfólií nájdete to moje a tam ich uvidíte oblečené na človeku+prezidentský palác. Môžete však vidieť moje motýlie šaty a short movie z nich, na ktorom som spolupracoval s reštaurátorkou E. Rudinskou, s ktorou sme pri natáčaní zažili kopec srandy.

Na odeve sme mali tému „Recyklácia“ a „Bielu tému“ + urobiť z bieleho odevu, ktorý mal vystihovať poviedku, ktorú sme si mali sami napísať, animáciu/video.

Z videí je zaujímavé video Z. Tótha… asi najmä kvôli jeho spolupráci s Jakubom Jenčom…

… asi toľko… idem na prieskum aj zajtra, teda pozerám, že už dnes… tak som zvedavý, čo ma ešte zaujme, čo by som ešte ukradol a o čom sa ešte rozhodnem napísať…

Dobrú noc kradoši!

MAROSBARAN