MAROSBARAN

Už raz mám taký zlozvyk, že vždy keď som na Panskej v BA, vždy sa otočím buď napravo alebo naľavo, podľa toho z ktorej strany idem a zaprem sa celým telom o sklenené dvere, nad ktorými (či vedľa?) stojí veľké „SOGA – aukčná spoločnosť“.

Bol som tam už asi 100krát…nikdy som nemal viac ako 10€ so sebou, takže som si tam pochopiteľne nikdy nešiel nič kúpiť (zatiaľ!) ale vždy som sa tam rád pozrel, čo nového majú na stenách alebo na zemi a či majú stále tak biele steny.

Nehovoriac o chvíľkových návaloch vzrušenia, keď som videl nejakú ou-yeah vec boli vždy moje sogovské návštevy nudné a rovnaké, no zážitok z predvčera sa do mojej galerijnej pamäte zapíše na dosť dlho.

Pri príchode som pozdravil tetu, čo sedí dole, ona pekne odzdravila (inak, je dosť milá osoba, raz mi dala nejaké staré katalógy, čo nepotrebovali… :)), veci dole som si moc nevšímal, vyšiel hore po schodoch a bol som príjemne prekvapený.

Warholove serigrafie sú známe tým, že ich je brutálne veľa všade po svete, no aj napriek svojmu hojnému počtu do ktorého sa vo Factory v NY rozmnožili vďaka Warholovým pomocníkom a v neposlednom rade aj vďaka Warholovi samotnému, sa vždy predávajú. Dobre predávajú.

S typickou W-farebnosťou sa skôr či neskôr stretol/stretne každý človek na svete. Väčšinou ho hneď nadchne, začne sa zaujímať o to, čo to je… časom presiahne vekovú hranicu 10 rokov… zaľúbi sa, odľúbi sa… urobí si nejakú školu alebo si školu zaplatí, raz za čas kde tu nejakého Warhola niekde uvidí… potom na neho zabudne, zase uvidí… Madonna vydá svoj album Celebration, vy si poviete „to som už niekde videl“… uvedomíte si, že „aha“, navštívite TATE London, nejakú tú Viedeň a Madrid, všade W. vidíte a zrazu sa pristihnete pri tom, že vám to začína liezť na nervy, myslíte si, že ste videli už Warholov asi všetkých, spomínate na to, ako sa vaša kamoška tešila z toho, že bola pred rokov v SNG výstava diamantového prachu a farby, čo na papiere údajne naniesol samotný king of popart, prejde nejaký čas, zrazu sa ocitnete, že fotíte svojho fashion-kamaráta, ktorý vám povie, že miluje (no, možno nie až tak, možno len má rád) Eddie Sedgwick… vy si stále myslíte, že mňa Warhol už neprekvapí aj keby sa odhalilo, že stále žije a že je to v skutočnosti otec Lady Gagy, keď tu prekročíte posledný schod v Soge a začnete slintať nad tým, čo je pred vami a kuť plány ako to odtiaľ ukradnúť bez toho aby si to niekto všimol.

Asi také niečo sa stalo mne.

Soga popri svojich klasických Laluhov, Paštékov a Hálov (Paštéku som chcel ukradnúť tiež…) ponúka 15tich Warholov, ktorých sa oplatí vidieť a ak máte peniaze, aj kúpiť.

Uvidíte tam atypickú sieťotlač Kovboji a indiáni – Northwest Coast Mask, ktorá prekvapí svojou detinskosťou, kráááásne Detaily renesančných malieb (Portfólio troch grafických listov), ktoré si osobne určite raz sám zaobstarám, až raz budem veľký a bohatý a ultimate vec s názvom Tieň (The Shadow), pri pohľade na ktorý sa v podstate pozeráte vraj na 80 000€. Čierno-červená vec nad sogovským kozubom zaujme svojou temnosťou, bravúrnosťou a smrť-nosičstvom laikov ale aj intelektuálnych arty-people. Fashion.ľudí môže zaujať dokonca aj svojím diamantovým prachom.

A vy sa tešíte a tešíte, prezeráte si W-katalóg, čítate si veci, ktoré už dávno všetky viete, keď zrazu začujete zvuky a nie je to duch Andyho Warhola. Pomaly sa k vám blížia dve osoby, keď tu zrazu vám pani číslo jeden katalóg so zdvorilým „Môžem?“ vytrhne z rúk a podá ho pani číslo dva, ktorá je úplne v šoku, že stojí pred svojou životnou príležitosťou, závažnosťou rovnajúcou sa svadbe, porodeniu dieťaťa, či jeho adopcii, konečne si kúpiť 100% Warhola.

Vy sa ešte pokocháte a predstavíte si, ako sa Warholov výrez z Leonardovho Zvestovania bude vynímať vo vašej galérii, ktorú budete roku 2047 vlastniť v Madride, zídete dole schodmi, pozdravíte tetu, začudujete sa, ako môže byť stále taká milá a snažíte sa vtĺcť si do hlavy, že pani číslo jeden to zle nemyslela a urobila to, čo urobila tak „šarmantne“ iba kvôli tomu, že aj Soga je v kríze a musí sa snažiť o akýkoľvek predaj aj za cenu toho, že sa dopustí tak hrozného činu, akým je vytrhnutie katalógu z rúk študenta umení.

Kríza núti ľudí robiť hrozné veci, to teda hej…

… majú to tam do 15teho, myslím…

pekný večer

MAROSBARAN

PS: foto tradične:

http://marosbaran.blogspot.sk/2012/06/preco-vam-v-soge-vytrhnu-katalog-z-ruky.html