MAROSBARAN

Keď človek niečo robí, mal by to robiť co najprofesionálnejšie ako to vie… a ak neviem, mal by sa aspoň tak tváriť… ak sa nevie ani tváriť, može si niekoho za to aby sa tváril zaplatiť a spasiť tak svet s maskou na tvári. No ak nemá ani peniaze, musí ich buď ukradnúť, požiadať rodičov alebo ukradnúť…

Rozhodol som sa venovať sa týmto blogom o umení, lebo mi prišla situácia s umením na území Slovenskej republiky dosť tragická… kunsthistorici kdesi spia opití a kulturológovia… poznám len jedného, ktorý je ešte len študentom a svojím vzdelaním si jasné, že ešte nezarobí… a tak robí v Mekáči… to len aby ste vedeli, že keď vám nabudúce niekto bude podávať hamburger, cheeseburger alebo nwmčoburger, ten tam na druhej strane nemusí byť žiaden poločlovek, nehodný slušného odzdravenia…

…teraz som stratil niť vo vlastnom článku, čo nie je až tak dobrý poznatok, čo som práve nadobudol, ale čo už…

… je mi dnes jednoducho veľmi zle z viacerých dôvodov, rodinných, osobných i intergalaktických… no nedá mi nesadnúť si za svoj NB, ktorý začína štrajkovať a nenapísať o tom, čo vy, národ slovenský môžete v týchto dňoch v BA vidieť, ak ste to už nevideli…

Plagát som si všimol už asi v deň, keď ho vylepili… prekvapil ma, zaujal ma a uvažoval som o tom, odkiaľ by sa dal strhnúť a ukradnúť, no potom som to vzdal a jednoducho si povedal, že až to vypukne, pôjdem sa pozrieť čo-to-zač…

Prerušená pieseň je výstava, ktorú by mal vidieť podľa mňa každý… nie preto, žeby tam bolo nejaké strašne geniálne umenie, ktorá vás hodí o zem, hoci sa tam nájde zopár kusov, ktoré by som veruže ukradol… a to dosť statočne, kebyže tam na každom kroku či rohu nie sú kamery a kebyže tam tie tety stále nechodili hore dole, cvičiac si svoje nie už až tak strašne mladé kĺby…

Ide o výstavu, ktorá je zmrazeným časom, priestorom, ktorý je z iného sveta tak hmatateľne jasne, až vám to príde divné…

…teda, neviem, ja som toho komunizmu až tak veľa nezažil… je možné, že ľudia od 30-40 a viac tam prídu a rozhodia rukami so slovami „čo som komu spravil?!“ Je dosť možné, že staršej generácii príde výstava maximálne nezmyselná… veď všetci sa tu oháňajú tým ako strašne out of fashion taký komunizmus krížený so socializmom v umeleckom podaní je, tak prečo to pribíjať na steny galérie, ktorá ma tak revolučnú webstránku ako asi nič iné na svete, maximálne ak sa niekto nájde, kto cez internet predáva špendlíky a použité spodné prádlo… je možné všetko…

Hlavné však je, urobiť si na to celé vlastný názor…

Kedysi ešte skôr, kdesi na internete riešili nejakí ľudia to, ako si my Slováci nevieme vážiť naše the best of stavby, čo doma máme len preto, lebo maju na čiarovom kóde napísané „komunizmus stuff“, i keď sú budovy celkom fajn… ja sa v architektúre veľmi nepoznám, takže som to veľmi neriešil, no zaujal ma ten postoj, ktorý tam vtedy tí ľudia ponúkali a to, že netreba všetko hádzať do jedného vreca len preto, že je niečo líznuté istou dobou, lebo líznutie dobou, či chceme, či nechceme… nedá sa mu zabrániť… ide skôr o to, aby sme brali danú vec s tým akou je a v rámci toho tiež s prihliadnutím na obdobie, kedy vznikalala/vznikla… teraz sa trochu cítim ako Lady Gaga fan-skaut, ktorý hlása filozofiu Born This Way Foundation… čo v podstate, keď nad tým rozmýšľam aj robím… či už v rámci gagasveta, sveta normálneho alebo arty-sveta…

Teraz som určite všetkých pravda-people zamotal a nikto nebude pokračovať v článku ďalej… asi si nasledujúce slová nik neprečíta, ale veď čo už… ostáva mi dúfať, že niekto moje Letopisy Narnie nájde po mojej smrti a keď nič, tak si aspoň povie, že chlapec aspoň tú gramatiku ako tak ovládal…

Takže pokračujem a pozdravujem svoju drahú pani slovenčinárku z ďalekého východu… 🙂

Ako obyčajne, vyzbrojený Whitney Houston v ušiach a s foťákom v ruke som do SNG nabehol ako veľká voda… nafotil kvantum vecí, že ich budem pekne po jednom opisovať, až si k tomu sadnem…

Vonku vás privíta pán Stalin… nepozdraví vám, je z bronzu…

Dnu… uvidíte asi všetko – od kresby, cez maľbu, video až k soche a s5 ku kresbe… niektoré fajn, niektoré viac fajn, niektoré nič moc…

Hneď na vchode si ako prvé všimnete veľkú červenú vec… kebyže si odmyslím veci okolo a predstavím Viedeň, mohlo by sa mi zdať, že tá červená vec je nechutne drahá súčasná plastika v MUMOKU… pýtam sa tety, čo to je a ona, že sama nevie, že to je tam len tak… tak aspoň viem, že v galérii môžu byť niekedy niektoré veci naozaj len tak…

Jasné, že väčšina malieb páchne starinou, nie su veľmi atraktívne, už vôbec nie sexy… ale aj tak sú niektoré veci istým spôsobom poetické a človeku, ktorý toho o komunizme až tak veľa nevie (viď mňa) prídu niektoré veci aj melancholicky tragikomický wannaberomeoandjuliet… pohľad na pár, ako idú kdesi po nejakej krajine, vzadu životom prekypujúca fabrika, ktorá plní svoju misiu na Zemi na 247% mi v istom zmysle prišiel naozaj veľmi romantický až ma to prekvapilo…

Nemčíkova Smrť okupantom je síce S-K obraz, no to mu neuberá na živosti a o tom, že umelec ním čosi naozaj chcel povedať a nebolo to len tak, že maľujem pre pánov…

Benka je asi na celej výstave najväčší King… má dokonca aj svoju vlastnú miestnosť… a je to síce staré ale zachytáva to dobu a mať kdesi na plátnach/papieroch všetky tie kroje, účesy a zvyky si myslím, že je pre nás ako Slovákov naozaj BIG DEAL… a to je to, čo si treba uvedomiť a prečo si vážiť Benkové umenie… je to kus histórie – našej histórie a ak si našu históriu nebudeme okopávať a polievať, ctiť a vážiť my, nik iný na svete to za nás neurobí a rovno si môžme začať stavať mešity (proti čomu by som ani tak veľmi nebol, nakoľko sa mi mešity v Sarajeve brutálne páčili…).

Mám pocit, že ľudia sa momentálne na umenie pozerajú len okuliarmi „cool“ „necool“… myslím, že ich treba vymeniť za „viem, o čom to je a prečo je to také aké to je“ alebo „som necitelné ho+ado a umenie ma nezaujíma“… myslím, že aj na to vôbec ľudia, čo výstavu spáchali, ju spáchali tak ako spáchali…

No ani ja nie som dokonalý – na červenú miestnosť, kde sa riešil nejaký politický spor som nervy nemal… to by možno zaujímalo môjho kamaráta právnika, ktorý bude určite o pár rokov pánom prezidentom…

Avšak čo ma zaujalo, boli deti. Veľa detí… Mária Medvecká, či Edita Spannerová sú dámy, ktorych tvorba, prezentovaná v SNG ma dosť prekvapila… ich deti sú K-S, no sú aj veľmi ľudské, reálne a niektoré aj „stealme“… keď som skúmal decké tváre, farby ako sa miešajú jedna do druhej, rôzne myšlienkové pochody, ktoré je v ich tváričkách vidieť, trochu smutne som si spomenul na Michaela Jacksona… neviem, či je silné tvrdiť, že by k niektorým z malieb určite cítil dosť silný vzťah, no napadlo mi to… bez ohľadu ako uplakane a naive to vyznie, vždy ma zabolí, keď si ešte aj dnes 12.7.2012 dokáže nejaký človek vziať jeho meno do úsť v súvislosti s nechutným obvinením, ktorého sa chudák dožil… príde mi šialené, ako slepí ľudia dokážu byť… spomenul som si na Michaelovu naivitu, krásu srdca a nekonečnú úprimnosť, ktorá sa mu stala osudnou, keď som na obrazy detí hľadel a myslím, že to je asi jeden z najväčších komplimentov, čo som vo svojom momentálnom rozpoložení schopný nejakému umeleckému dielu dať.

Mudrochova Žena v Červenom – „steal me item“… 🙂

Vtipné mi prišlo, keď som si v jednej miestnosti povedal „Mr. President“… až potom som si uvedomil, že sa pozerám na zátišie vytvorené zo Stalinových a Gottwaldových malieb… fail, povedal som si…

Keby vás maľby až tak nezaujímali a na výstave ste sa ocitli len kvôli vašej prehnane kultúrnej manželke, ktorá vám sľúbila, že ak s ňou na tú výstavu pôjdete, nechá vás s kamošmi na pive o pol hodinu dlhšie, možno to budete práve vy, kto sa budete smiechom prehýbať, keď sa ocitnete v štýlovo zariadenom interiéri a spomeniete si, že ach tá suseda Eva…

Ďalej plno Fullov, Benkov, Mudrochov… obrazy, ktoré niekoho zaujmú niekoho nie…

Benkov obraz Cez bôle a žiale k slobode je ďalší „stealme item“. Jednoducho epický…

… veľké polia, traktore, tráva, nie marihuana… kone, kravy, stroje, ktoje… niektoré veľké, niektoré malé, niektoré podľa možností realistické, iné štylizované ako sa len dá… nejaká knižnica, ktorú som neriešil… vtipné Stalinove plagáty…  a tak…

Ďalšia zaujímavá miestnosť je miestnosť s autoportrétmi… pre človeka, ktorý je posadnutý selfportraitom v umení, ako som ja, to bola dost fajn miestnosť… je tam vlastnými očami Benka, Jakoby (v dosť divnom „duševnom“ rozpoložení), Mudroch (steal me), Milly, … a fotografie Karola Kállaya, zachytávajúce napríklad takého Bazovského, či Benku vo svojich vlastných ateliéroch…

…pes vo space shipe… video o tom, ako Benka maľoval vrchy a kopce… a nejaké architektonické kresby… zátišia, najčastejšie pochopiteľne s chlebom… a na záver ako taká smrtka s kosou – chlap s kosou…

Podpíšete sa, pozdravíte tety, nezabudnete si slnečné okuliare v skrinke ako som to urobil ja a môžete sa ísť zase pražiť von do toho tepla… good luck!

MAROSBARAN

PS:… už s trochu lepšou náladou… 🙂

PS2: foto – http://marosbaran.blogspot.sk/2012/07/out-of-fashion-v-sng-alebo-preco-to-ma.html

PS3: ak sa dožijem, zajtra napíšem o tom, čo na vás môže, ak si nedáte pozor v Dome umenia spadnúť…