MAROSBARAN

Pozrite sa práve v tejto chvíli na oblohu. Naozaj, no len sa pozrite.

Pozreli ste sa?

Hej! Vravím, že sa fakt pozrite!

Konečne. 🙂

Áno, vyzerá to ako pred búrkou, no pred nejakou zvláštnou búrkou. Modrá obloha je biela, presvietená slnkom, kde tu sa vyskytuje sivý mráčik. Nevládne ticho – ticho je prerušované štebotajúcimi vtákmi a šumom lístia na stromoch. Na baráku oproti na balkóne niekto zabudol zhasnúť svetlo. Svietilo tam ráno, keď som išiel na filozofiu, svieti teraz, keď som z filozofie prišiel. 

Sedem hodín.

Sedem hodín svetla.

A hodina a dvadsať minút do búrky.

Áno, vyzerá to ako pred búrkou, no pred nejakou zvláštnou búrkou. Ako keď vidíte Vlka v lese a nevrčí. Necerí na vás zuby. Len sa prizerá. Prizerá a prizerá… Pomaly až začnete túžiť vedieť o čom premýšľa. Až túžite poznať aká hudba zneje v jeho ušiach, v jeho srdci a jeho tele.

Sedem hodín.

Sedem hodín svetla.

A hodina a desať minút do búrky.

Áno, vyzerá to ako pred búrkou, no pred nejakou zvláštnou búrkou. Je tichá. Vnútri. Vnútri skrytá a nenesie verš, ale pohyb lístia v stromoch, Shakespearom premenená na tanec. Shakespearom, ktorý nepíše. Shakespearom, ktorý pije Víňo.

Sedem hodín.

Sedem hodín svetla.

A hodina do búrky.

Áno, vyzerá to ako pred búrkou, no pred nejakou zvláštnou búrkou. Búrkou v kruhu, búrkou vnútri. Ostrov vnútri a milenci von, spoločne krotiac Vĺčka. S cieľom premeny Petra.

Obloha je stále biela, vietor stále fúka, nevieme čo prinesie budúcnosť, no vieme o nasledujúcej hodine – v Historickej budove SND sa rozpúta Búrka, TEMPEST. Nové baletné predstavenie.

Vstúpte do búrky a zhasnite.

Ja vstupujem.

MAROSBARAN