MAROSBARAN

Keď nám takto pred rokom pani Rochová na UMPRUM povedala, že máme v pláne ísť s ateliérom do Tokia a New Yorku, nemohli sme jej veľmi uveriť. Dnes neveríme tomu, že z NY sme doma už dobré 2 týždne a z Tokia nejaký ten mesiac.

„Kam sa sila naprie…“ vravela, ale po česky, pani Rochová, vedúca Ateliéru odevu a obuvi UMPRUM a my jej už teraz hrdo veríme aj keby povedala, že nabudúce vystavujeme na Marse.

Odlietali sme 11.9.2015. Možno to niekoho prekvapí, možno niekoho nie, no áno, letenky do Ameriky sú v tomto dni predsa len o niečo lacnejšie aj keď už od útoku na Dvojičky uplynulo niekoľko rokov… Neviem, či z poverčivosti či z čistej spomienky alebo úcty k tomu dátumu a k tomu, čo sa v ten deň predrokmi stalo. Ak by veci nabrali iný spád, svet von, ako ho vidíme cez okná našich bytov mohol vyzerať dosť inak… Každému pasažierovi táto myšlienka preblysla hlavou, keď si zapínal pás, no našťastie sa tentokrát história nezopakovala a keď sme sa po hodinách letu ocitli v Amerike, vzduch tam bol iný, no bol to tiež „svet“, aký máme aj doma.

9/11 Memorial

Prvé, čo si pamätám bolo hluk, tieň a teplo. Odviezli sme sa do „domečku“ v Brooklyne, kde sme bývali, len sme si zložili veci a utekali si kúpiť týždennú MetroCard (asi 4xdrahšiu ako v Prahe), aby sme sa mohli po NY naháňať bez toho, aby nám odpadli nohy.

výhľad z Emprire State Building

V NY som v živote nebol a neviem prečo, ale niekoho to do NY/Ameriky strašne ťahá, niekoho vôbec. Mňa neťahalo vôbec, no presne si pamätám ten pocit, keď sme vyšli z dosť nechutného metra (vo vagóne je klíma ako v chladničke a na nástupišiach je dusno, teplo a hlučno – všetko zlé) a keď som po prvýkrát vyvrátil hlavu na mrakodrapy týčiace sa nad našimi hlavami. A pocit „nikdy ma to do Ameriky neťahalo“ sa zmenil na „nemal by som problém…“.

Empire State Building, NY

Mali sme len týždeň, no stihli sme toho viac než dosť – MoMu, Guggenheim, MET (the best), výhľady na Rockefeller Center (v noci), Empire State Building (cez deň), Brooklyn Bridge (fakt je cool), Central Park (fakt je obrovský a obdĺždnikový), pamätník 9/11,  …

Brooklyn Bridge

Zatiaľ to vyzerá, že sme boli v NY na rekreačnom wellness zájazde, no opak je pravdou. Poznávanie mesta a „nasávanie atmosféry“ (ako nám to donekonečna opakovala pani Rochová) bola len časť našej misie. Do NY sme išli prezentovať našu semestrálnu prácu „Ikonická Recyklácia“.

Ako hlavný stan nám poslúžilo České centrum v NY Bohemia Nationall Hall, kde sme predstavili naše kolekcie formou fashion dance performance. Celé to bolo možné realizovať vďaka choreografovi Dušanovi Týnkovi, ktorý dal dokopy 13 tanečníkov a každej z našich kolekcií  postavil jedinečnú mini-choreografiu. Choreografie boli postavené tak, aby čo najlepšie reprezentovali kolekciu, ktorú predstavujú. Každý z nás – študentov – hoci dostaneme rovnaké zadanie, staviame sa k nemu iným spôsobom a inak naň reagujeme. Každá z kolekcií je niečím výnimočná a jedinečná a preto spôsob prezentácie, akú zvolil Dušan Týnek bola taktiež podmienené tejto skutočnosti. Tanečníci vystupovali stále v dvojici. Ich pohyb, gestá, spôsoby držania tela a celkový výraz prezentovali nami vytvorené odevy na piedestáli, na akom sme ich ešte nikdy nevideli. „Mŕtve“ odevy na vešiakoch sa premenili na „charakterové postavy“ – niektoré ako z rozprávky, iné z hororu. Na lúke, či v temnom postapokalyptickom meste. Každá iná v dvoch kruhoch múky, ktorý sa počas performance postupne rušil a rušil až z nich zostali len fragmenty a dojem v mysli.

Katarína Plamitzerová

Barbora Procházková

Michaela Čapková

Alena Jakubová

Maroš Baran

Na začiatku sme sa báli, kto už len príde na našu študentskú prezentáciu v NY, keď sú všetci naši kamaráti, ktorí nás zvynú podporovať na akciách, tak ďaleko a keď naši rodičia práve spia alebo sa budia do práce… Bohemia National Hall bola 17.Septembra tak plná ako (vraj) ešte nikdy predtým. V nádhernom priestore, ktorý Bohemia National Hall ponúka stáli ľudia snáď všade, kam sa mohli postaviť, ak nepočítam obrovské kryštálové lustre, z ktorých sa mohli ešte niektorí oneskorenci zavesiť. Prišli ľudia známi, i neznámi, zvedavci aj tí, ktorí majú k Česku nejakým spôsobom bližšie.

Aleliér designu odevu a obuvi, UMPRUM + NY tanečníci

Keď sme po performance vysávali múku z podlahy, upratovali neporiadok a dávali všetko do pôvodného stavu, cítili sme obrovskú vďaku – samotnej osobe Liběny Rochovej, ktorá asi len sama vie, koľko energie musela do tohto projektu vraziť, Dušanovi Týnkovi, generálnemu konzulovi Martinovi Dvořákovi, ktorý podporil akciu, keď sa zdalo, že z organizačných dôvodov padne, tanečníkom, ktorí sa potom asi ešte 3 dni oprašovali od múky a samotným hosťom, ktorí vedeli oceniť event, ktorý sme zorganizovali a neostali lenivo sedieť doma ale našu akciu podporili hlučným potleskom, pískaním, húkaním a niektorí aj dupaním. A samotnej UMPRUM, ktorá náš projekt podporila ako prvá.

Posledný deň v NY sme si užili official Brooklyn, niektorí stihli posledné nákupy a ja som si doprial poslený nechutne drahý ale veľmi chutný muffin. Zbalili sme sa a väčšina z nás veľmi rýchlo zaspala, hneď ako nás naložili do lietadla.

Projekt „Ikonická Recyklácia“ sa však ani po Tokiu ani po NY nekončí. Jeho ďalšou zastávkou bude Viedeň… ale o tom až nabudúce. Idem nakŕmiť králiky.

zo slnečnej Prahy pozdravuje

MAROSBARAN

foto: Natalie Dufková