V pondelok a utorok som bol na skok v Bratislave a tak som si nenechal ujsť tamojšie výstavy. Práve som minul BLAF, čo ma trochu zamrzelo, no výstavy sú našťastie stále k dispo. Som celkom chorý a nadopuvávam sa paralenom a zázvorovým čajom, no podám vám aspoň mega krátky report, kam ísť, ak neviete kam a ak ste tam ešte neboli.
Plánoval som tri výstavy, no dal som len dve – Nedbalku a Sogu. Andreja Dúbravského som žiaľ nestihol, no snáď ešte na ďalší týždeň počas FashionLIVE, keď nebudem strašiť v backstage… + stihol som premiéru nového slovenského filmu Čistič.
práve skončil BLAF
Takže, heslovite, stručne:
Okrem stálej expozície, ktorú už skoro poznám naspamäť (mohli by ju trochu obmeniť, hoci asi preto je „stála expozícia“ stálou expozíciou…) na prízemí nájdete veľmi zaujímavú výstavu Maľba roka. Ide vlastne o súťaž, ktorú usporiadava každoročne Nadácia VÚB Banky a je veľmi štedrým podporovateľom mladého slovenského umenia. Súťaž má okrem „let´s save our poor artists“ aj edukačnú funkciu, ktorou vďaka práve prebiehajúcej výstave slovenskému národu zdeľuje to, čo odborníci označujú termínom „súčasné“. Výstava prezentuje – fúúú – teraz neviem počet, ale je ich viac ako desať, myslím – finalistov a ich top diela. Paradoxne je výstava veľmi rôznorodá a nájdete na nej aj „figurálnu“ maľbu ale aj čistú abstrakciu – to myslím aj po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Je zaujímavé pozorovať rôznorodosť a špecifickosť mladých slovenských autorov. Súťaž má stále 3 ocenenia – 2hým a tretím miestom som si nebol moc istý (ale je to môj osobný názor nepodložený dlhoročným štúdiom teórie umenia…), no z maľby, ktorá vyhrala prvé miesto som bol fakt paf a myslím, že si to ocenenie naozaj zaslúži. Na webe som našiel o strašných konšpiráciach, čo tam je a čo tam nie je, o tom aká je tá maľba inovatívna a jedinečná… neviem, či je až tak jedinečná, videl som podobné diela, no jedinečné je asi to, že niečo takéto vzniklo na slovenskej pôde. Maľba zobrazuje 100% prázdno, ktoré je zobrazené opretou doskou o stenu, po ktorej steká do čiernej diery v podlahe biela farba z pravdepodobne čerstvo natrenej steny. Keď dielo uvidíte na fotke, nie ste si istí, či sapozeráte na ready-made alebo fakt na maľbu – teda, aspoň ja som si tým nebol istý. Ide však naozaj o maľbu. A maľbu, ktorá je až hrôzostrašne realistická. Dôraz na detail je fakt neuveriteľný, no zo žiadnej fotky ho moc neuvidíte… Pre mňa osobne táto maľba dosť vyjadruje neistotu dnešnej doby v ktorej sa nachádzame… je tam nádej, no i hrozba… a pritom neuveriteľné ticho – ktoré mám rád na všetkých umeleckých dielach, bez výnimky. Keď to trochu preženiem a zahrám sa na Freuda, dá sa povedať, že maľba má aj sexuálnu rovinu, čo je možno trochu pritiahnuté za vlasy, no podľa mňa celkom zaujímavé, čo sa týka kontrastu – obsahu a formy. Inak, pozerám, že som ešte neuviedol autora – Rastislav Podhorský – Sýtenie Prázdna.
Rastislav Podhorský – Sýtenie Prázdna
Rastislav Podhorský – Sýtenie Prázdna, detail
Z ostatných diel ma najviac zaujal Adam Šakový (Edukácia 3, 2014) a Alexandra Barth (V práci, 2015). Sú mojimi osobnými 2hým a 3tím miestom. Choďte a posúďte sami.
Adam Šakový – Edukácia 3
Alexandra Barth – V práci
Galéria Nedbalka
V aukčnej spoločnosti nájdete veľmi vtipnú výstavu Mareka Kvetana – Pararelné Galaxie. Ak sa chcete pobaviť na súčasnom umení, Soga je place to go. Diela, mnohými ľuďmi pravdepodobné označenými za „ridiculous garbage“, sú väčšinou vtipné, nenútené a ľahké. Nájdete tam napríklad loptu zakliesnené v paroží jeleňa, lustre ktoré rastú“ z podlahy a mega vtipný spievajúci koberec. Najväčšie pobavenie prišlo tým, že mi ho „zapla“ samotná Nina Gažovičová… kto viete o koho ide asi viete prečo… Takmer sa prehýbala smiechom keď som na ňu spýtavo pozrel, či tá hudba ide z jej notebooku, či fakt z toho šialene blikajúceho koberca… 🙂
Marek Kvetan
Soga + Nina Gažovičová
Premiéra nového slovenského filmu od režiséra Petra Bebjaka mi uzatváral program, ktorý som mal v utorok naplánovaný. Ak ste Bratislavčania, na film je zaujímavé ísť už len z toho dôvodu, že bol natáčaný v Bratislave – osobne ma veľmi bavilo rozmýšľať kde bolo čo točené. Film zobrazuje Bratislavu tak smutnú, upršanú, hostile, akú som nezažil ani počas môjho 5ročného pobytu v nej. Film je poetický, miestami vulgárny, no možno lepšie slovo – „skutočný“. Zámerne nechcem napísať nič o deji, lebo si myslím, že čím menej informácii o ňom viete, tým lepší zážitok v kine – tak to bolo aspoň pre mňa. Film je sympatický vo svojej ľudskosti, úprimnosti a záver vás na 99% dostane. Za zmienu stojí taktiež veľmi dobre zvládnuta hudba (na slovenské pomery, možno až moc dobre) a osobným hereckým highlightom bola pre mňa postava Tomášovej mamy, pri ktorej som si povedal „fúúúúúú… „. Choďte do kina a posúďte sami. Dovolím si tvrdiť, že po jeho vzhliadnutí (ak ste boli) už hatermi slovenskej produkcie nebudete. Film je pozvaný na niekoľko zahraničných festivalov a ja sa už teším na ocenenia, ktoré určite dostane. Ešte posledná vec, ktorá mi napadla – je zaujímavé, no film mi veľmi pripomenul poľský film „Ida“. Hoci ide úplne o inú tému, obe filmy majú niečo veľmi podobné. Poľský film o mladej mníške dostal nespočetne veľa ocenení – ak ste ho nevideli, určite tak urobte. Toľkej „ľudskosti“ sa vo filme nevidí len tak... som zvedavý ako sa bude dariť Čističovi… držím palce!
nachladený a mrzutý pozdrav z upršanej Prahy,
MAROSBARAN
PS: začal sa FashionLIVE – stará Tržnica ožije módou čochvíľa, guglite ak o tom nič neviete – je to event to go!
PS2: … a nezabudnite, že:
… tak neseďte doma pred telkou a choďte na výstavy! 🙂
To si ešte nevidel dnešnú Bratislavu,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty