MAROSBARAN

Musím sa priznať, že som trochu zalámal rukami a uprel oči k Bohu, keď som videl ako sa na našej drahej škole VŠVU objavil plagát na výstavu „Obraz, v ktorom žijeme„, ktorá mala vernisáž už v ďalekom máji… „ďalšia intergalaktická contemporary art výstava, ktorá oslní celé ľudstvo a na kolená padne celá Bratislava“, povedal som si trochu (DOSŤ) povrchne a išiel hore do ateliéru na odevný dizajn.

Vernisáž som pochopiteľne ignoroval a na výstavu úplne zabudol, hoci plagát ma v škole strašil dlhé týždne… (toto je čisto subjektívna záležitosť… niekomu sa môže zdať plagát strašne geniálny… a v podstate je to jedno… proste not my cup of tea)

Až dodnes.

Keď som sa ani neviem ako ocitol v blízkosti Domu umenia, celkom vytešený z toho, že mám za sebou poslednú VŠVU-skúšku, tak som si povedal, že trochu hrôzy znesiem a vkročil som dnu.

A bol som dosť prekvapený… pri niektorých veciach dokonca ovalený, niektoré som chcel ukradnúť a ďalšie som nepochopil… tých, čo som nepochopil bolo asi najviac… ale nevadí, veď choďte sami, potom mi niekto vysvetlíte… 🙂

Nebudem písať official stuff typu:

„Práce študentov študijných programov a odborov fotografie realizovaných na českých a slovenských umeleckých školách. Výstavný projekt Obraz, v ktorom žijeme predstaví fotografickú tvorbu takmer 70 študentov všetkých českých a slovenských umeleckých škôl, na ktorých sú akreditované programy alebo odbory pre oblasť Fotografie.“

…ktoré si sami môžete pekne vygoogliť, ak o nich dokonca už aj neviete… výstava je k dispo predsa len už nejaký ten týždeň… napíšem však o veciach, ktoré ma osobne zaujali/prekvapili a ktoré (si myslím) zaslúžia pozornosť…

Pamätal som si to už z niektorého z VŠVU prieskumov… už vtedy ma to zaujalo… a bol som desne rád, že to vidím znovu, lebo je to podľa mňa max adoration… Denisa Slávová+Juraj Starovecký – KROJ.

Neviem ani poriadne ako začať… nie som veľký fan videoartov, ale Kroj pre mňa naozaj mal dušu a vynikal z výstavy asi najviac. Nápad s dievčinou v kroji kráčajúcou z lesa do ulíc BA až na Hlavnú stanicu považujem za nápad extrémne banálny no zároveň extrémne podivuhodný. Keď som tam dnes pred tým stál, mal som pocit, že sa nepozerám na „dievča v kroji“ ale na akýsi „portrét samoty“ a napadlo mi, že presne tak ako sa cítila dievčina sa cíti každý jeden človek na zemi… z času na čas. Video je extrémne poetické a jednoduché zároveň avšak neviem ako by video vyzeralo mimo SVK, či by nestratilo myšlienku a silu. Možno práve preto ma tak zaujalo – nepoznám až tak strašne veľa diel, ktoré pracujú so slovenským kultúrnym dedičstvom zasadeným do súčasnosti, ktoré by ma tak oslovili… Stratenosť v prítomnosti, samota… thumbs up!

Neviem, či je silné tvrdiť, no myslím, že Kroj zaujme obrovskú škálu ľudí – od mojej babky až po arty-ľudí… neviem ale myslím si to.

Ďalší banálny (zdá sa, že najlepšie nápady sú banálne :)) mala Slávka Bulíková so svojou knihou „Spomienky na koži“. Ukazuje mnohých jednotlivcov, ich tetovania a ich mini spovede prečo-začo-načo tetovanie. Hoci nemám k tetovaniu žiaden brutálny vzťah, kniha ma oslovila… možno skôr teda pre tie výpovede ako pre vizuálnu stránku… pripomenula mi zopár ľudí a ich myšlienky, ktoré mi zdelili o tetovaniach, ktoré zdobia (?) ich telá a bolo to fajn…

Oto Skalický prekvapil svojím Projektom 174 – najlepšie vidieť – netreba opisovať – našiel veľmi zaujímavú súvislosť… keďže pochádzam prakticky z lesa a skoro od Číny, jeho nápad ma dosť zaujal. 🙂

Zato Juraj Starovecký s Narošiteľom mi prišiel hilarious… či v dobrom, neviem 😀 ale zasmial som sa… posúďte sami…

Alexandra Borsíková – Čierne vdovy – C-print – thumbs up.

Tatiana Takáčová vám svojou prácou ukáže ako sa robí bakalárka… už je asi po termínoch, ale tí, ktorých to čaká o rok by sa mohli ísť pozrieť, pobaviť a možno aj poučiť. 🙂

A môžte tam vidieť aj chlieb… či sendvič, či čo to je…

Lara Clarke-Wardle-iná vec  vyzerala zaujímavo, no nemal som čas sa ňou zaoberať nejako do hĺbky… mohli by ste tam niekto ísť a potom o tom napísať, že čo to vlastne bolo…

Ešte by som čo to napísal, ale o pol hodiny je v NuSpirite fashionshow A. Pojezdálovej a M. Ferklovej, kde by som nerád chýbal, tak budem končiť… ak máte málo, choďte do Domu umenia sami – určite si tam nájdete veci, ktoré vás zaujmú – upozorňujem však, že niektoré veci si vyžadujú dosť čítania… a nervy naň..

Takže nové zistenie pre mňa – aj škaredý plagát môže byť z dobrej výstavy 🙂

adiozz ľudia 🙂

MAROSBARAN

PS: už len 3dni, ta choďte!