Pražská obdoba bratislavského Prieskumu VŠVU (Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave) – ARTSEMESTER je tu už týždeň a práve dnes je posledný deň, keď môže verejnosť beztrestne pobehovať po Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe (UMPRUM), z ateliéru do ateliéru a obdivovať, niekedy nechápať a inokedy opovrhovať prácami, na ktorých študenti umeleckej vysokej školy pracovali počas Zimného semestru.
UMPRUM je popri AVU (Akadémia umení) považovaná v Česku za najprestížnejšiu umeleckú akadémiu. Svojho času tu študovali dôležité osobnosti, medzi inými človek, ktorý na svete prišiel ako prvý so slovom „ROBOT“ – maliar, spisovateľ a básnik Jozef Čapek.
Škola, ktorá sídli na absolútne exkluzívnej lokalite priamo pri Vltave oproti Rudolfinu + nechýba veľkolepý výhľad na Pražský hrad (priamo aj z niektorých ateliérov školy… tichá závisť Architektom…) je domovom pre umelecky orientovaných študentov zaoberajúcich sa maľbou, grafikou, ilustráciou, architektúrou, novými médiami, designom, sklom, keramikou a v neposlednom rade odevným designom, ktorý navštevujem konkrétne ja. A práve o ňom vám poviem trochu viac interných info.
(foto: Wikipedia)
O čom však takýto Artsemester vlastne je?
Veľa ľudí „zvonku“ je presvedčených o tom, že keď raz niekto prekročí bránu školy s ISICOM, kde sa píše UMPRUM a prejde cenzúrou vrátnikov, čakajú ho/ju roky, keď si môže pekne farbičkami kresliť alla „deti v tráve“ počas niekoľkých rokov. Je mi ľúto, že vám túto romantickú predstavu zmažem. Hoci naša škola záhradku/dvor má, nájsť tam niekedy niekoho zasnene pozorujúc mraky nájdete málokedy (hoci to nevylučujem).
Každý ateliér má prísnu filozofiu, smerovanie a pevne vytýčené ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť. Štúdium na škole síce nie je o bezsenných nociach pri traktátoch aké nosia pod pazuchou medici, nie je ani o nekonečných vzorcoch, ktoré škriabu kriedou na tabuľu fyzici a nie je ani o miliónoch, ktoré do úmoru prepočítavajú ekonómovia. Je o kreativite a o naučení sa toho ako ju zúžitkovať, využiť, zušľachtiť a priblížiť krásy jej možností ľudu. Je o fungovaní kreatívneho priemyslu, je o tom prečo stolička na ktorej práve sedíte vyzerá tak ako vyzerá, o tom prečo priestor v ktorom sa nachádzate je riešený tak ako je riešený a je o tom, prečo odev, ktorý máte oblečený funguje ako funguje.
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe je známa svojím skĺbením umenia a remesla/priemyslu – jej názov nie je náhodný a práve o tom sa môžete presvedčiť aj vy sami na Artsemestri, ktorý sa koná vždy 2-krát do roka – dvere školy sa otvorili už pred týždňom a vy môžete nazrieť do kreatívneho procesu výroby a tvorby študentov. Artsemester je krok k ľudu, je to dar a taktiež priateľské podanie ruky vám všetkým, ktorých by sme do svojho sveta chceli pozvať a dať vám nahliadnuť k tomu, čo sa označuje slovným spojením „umelecká tvorba“.
Má to byť gesto a snaha o kontakt – čo je škoda, ako som si všimol – málokto z vás, ktorí ste Artsemester navštívili ste plne využili to čo ponúka – v každom z ateliérov sedí študent, ktorý obyčajne číta knihu alebo sa učí na skúšku, ktorého môžete osloviť a spýtať sa ho na hocičo a takto dostať informácie priamo z prvej ruky. Málokedy si uvedomíte, že za inštaláciou leží koncept, ktorý je vám blízky alebo odev, na ktorý sa hľadíte má v sebe vtip a technickú „srandu“, ktorú nie je na prvý pohľad vidieť, no keď ju objavíte, je to akoby ste našli krásnu mušlu na brehu mora. Maličkosť, ale rozžiarí vám tvár a povie vám o svete okolo vás niečo viac.
Využite prosím teda túto príležitosť, verím, že ľutovať nebudete!
Nebudem písať o tom, čo robili iné ateliéry, lebo musím písať esej na Kyberkultúru, no poviem vám o našom projekte: Mali sme veľmi výnimočný projekt, ktorý má tendencie nadobudnúť medzinárodny podtón. Asi nebudete vedieť kto je pani Dr. Elisabeth Laengle – je to pani, ktorá stojí za zrodom odevnej značky Helmut Lang. Je to dôležitá žurnalistka a historička umení z Viedne, ktorá tento semester darovala nášmu ateliéru drahocenný dar v podobe zbierky originálnych designérskych kúskov značiek ako napr. YSL, Prada, Helmut Lang, J.P. Gaultier, Yohji Yamamoto, … Úloha spočívala vo vybraní si značky + reálneho fyzického kúsku zo zbierky pani Dr. Laengle a značku recyklovať/reinterpretovať – urobiť akúsi syntézu značky svetovej so značkou svojou. Skĺbiť estetiky a prísť s kolekciou 10 odevov (z čoho 3-4 sa plne realizovali), ktorá bude vyjadrovať/zachytávať DNA svetovej značky.
Pozrite si video, ktoré vám o projekte povie viac:
Projekt ICONIC RECYCLATION (Ikonická recyklácia) sa veľmi vydaril a náš ateliér, normálne zaprataný stolmi, látkami, figurínami a veľakrát aj bordelom 🙂 je ako taká mini odevná verzia Terakotovej armády, kde stoja vedľa seba reinterpretovaný Yamamoto a Prada, YSL a Celine, či J.P.Gaultier a Helmut Lang. Ateliér je doslova preplnený nápadmi a názormi a kráčať medzi modelmi trochu pripomína hru na schovávačku v labyrinte zo živého plota.
Posúďte sami! (Miestnosť 212)
S projektom plánujeme vycestovať do Viedne, NY a Tokia. O tom vám však napíšem nabudúce – ak sa nám to podarí a naše práce sa dostanú k medzinárodnemu publiku, budete o tom ešte počuť :).
Ak vás zaujíma proces, akým tvoríme v ateliéri, prečítajte si článok od jednej z top fashion blogeriek Ina Tina.
Ak vás zaujíma, čo vystavujem konkrétne ja – ide o moju syntézu so značkou Helmut Lang. Vystavujem 13+1 vecí, ktoré sú počiatkom môjho pripravovaného projektu – mojej tretej fashion performance s názvom „XIII CARD“ (Trinásta karta).
Ako sa pozerám na hodinky, máte 6 hodín a 15 minút aby ste nás navštívili a dúfam, že tak urobíte!
Pozdravujem z Prahy,
MAROSBARAN
PS: cez víkend idem do Bratislavy, máte nejaké typy na výstavy/podujatia?
PS2: ak na UMPRUM dnes zavítate, nájdete ma v 215 – dnes tam posledný deň (15-18:00) premietam svoj film THE GREAT RED DRAGON THE MOVIE. Nasledujte hluk a rykot :).
photo: Christine Recrue + MAROSBARAN
Celá debata | RSS tejto debaty