MAROSBARAN

Po minulom depresívnom článku o tom, prečo v mojom živote nastal moment „ako chudera Snehulienka v desivom lese“ som sa do nového dňa zobudil s odhodlaním, že aj keď mám zlepené oči, potrebujem na záchod a že by to chcelo sprchu, rýchlo napíšem o výstave, ktorú som navštívil už asi pred týždňom, no nejako si na ňu nenašiel čas, čo sa týka vás […]

Ako chudera Snehulienka v desivom lese alebo skoro som si zbieral zuby po zemi z tej facky v Dome umenia 9.8.2012 Keď vám na izbe smrdí váš opitý spolubývajúci a vám sa nechce ešte spať, lebo ste si duchaprítomne dali k súmraku zopár káv, lebo vám z nevysvetliteľných dôvodov strašne chutí, aj keď bola hriešne lacná, rozhodonete sa oprášiť svoj noblesný […]

Niekedy neviem, čo je horšie… mať desnú propagáciu, ktorá od galérie odoženie každého – počnúc zlodejom s nalakovanými nechtami, končiac pápežom na trojkolke ale pritom mať fajn výstavu, alebo mať masívnu reklamu hodnú prípravku na rasť molekúl pŕs ale výstavu hodnú troch písmen – g.r.c. Od mala nás učia, nesúď niekoho podľa vonkajška, lebo […]

Keď človek niečo robí, mal by to robiť co najprofesionálnejšie ako to vie… a ak neviem, mal by sa aspoň tak tváriť… ak sa nevie ani tváriť, može si niekoho za to aby sa tváril zaplatiť a spasiť tak svet s maskou na tvári. No ak nemá ani peniaze, musí ich buď ukradnúť, požiadať rodičov alebo ukradnúť… Rozhodol som sa venovať sa týmto blogom o […]

Pred nejakými 4roma hodinami zažila BA ďalšiu vernisáž, ktorú som ja tradične nezažil, keďže som prišiel, ako obyčajne, neskôr, aby som mohol, to, čo na Dostojevskom rade vystavujú aj vidieť a nie len prehŕňať sa spoteným národom, zaujímajúcim sa buď o umenie, o ľudí alebo o víno. Niektorí, na počudovanie, o všetko naraz. Nad vstupom do budovy Slovenskej výtvarnej […]

Už raz mám taký zlozvyk, že vždy keď som na Panskej v BA, vždy sa otočím buď napravo alebo naľavo, podľa toho z ktorej strany idem a zaprem sa celým telom o sklenené dvere, nad ktorými (či vedľa?) stojí veľké „SOGA – aukčná spoločnosť“. Bol som tam už asi 100krát…nikdy som nemal viac ako 10€ so sebou, takže som si tam pochopiteľne nikdy […]

Začalo pršať. Stál som s očami nalepenými na špinavých sklách okna, keď ma tu zrazu osvietilo, že prechádzka v „daždi“ v tomto teple je istým typom luxury item-u, ktorý si človek nemôže nedopriať a tak som si obul svoje pásikaté/-kované (?) flip-flopy, obliekol tyrkysové krátke gate a prvé tričko, čo som chytil v skrini a vyrazil som do „lejaku“. […]

V týchto temných časoch, keď sa človek len pripojí na FB a vidí všade samé „Bc. Ing. Mgr. Xyz.“ veľmi človeka neprekvapí, že prechádzkou po stepnej Bratislave narazí na výstavu, ktorá plody práce umelca ponúkajú širokej verejnosti alebo len verejnosti, ktorá je interested in. Veľakrát mám z fotografie ako takej zmiešané pocity… hlavne VŠVU […]

Musím sa priznať, že som trochu zalámal rukami a uprel oči k Bohu, keď som videl ako sa na našej drahej škole VŠVU objavil plagát na výstavu „Obraz, v ktorom žijeme„, ktorá mala vernisáž už v ďalekom máji… „ďalšia intergalaktická contemporary art výstava, ktorá oslní celé ľudstvo a na kolená padne celá Bratislava“, povedal som si trochu […]

V celom bratislavskom kráľovstve je všeobecne známe, že VŠVU-národ je veľmi akčný, čo sa týka eventov, výstav alebo opekačiek. Malých či veľkých… dobrých či zlých… alebo takých, ktorých prínos pre ľudstvo sa v tomto čase nedá presne určiť. Bolo tomu tak aj dnes. M.M.V. – „malá milá výstava“, asi tak by som nazval to, čo […]